Situácia okolo areálu sklárni v Utekáči na mŕtvom bode
Revitalizácii hnedého priemyselného parku v Utekáči bránia už takmer tri roky námietky jedného z uchádzačov na obnovu areálu. Obec ešte vlani podala voči takémuto postupu odpor na Najvyšší súd SR, ten však doteraz vo veci nerozhodol.
"Podľa našich informácií by ale mal rozhodnúť ešte do konca júla. V prípade, že to bude v náš prospech, verím, že rekonštrukcia sa ešte tento rok začne," informovala starostka Utekáča Zuzana Paľašová.
Areál bývalých sklární Clara v Utekáči, ktorý ešte pred zhruba dvoma desaťročiami zamestnával asi 780 ľudí, by sa mal zmeniť na priemyselný park. Obec ešte v roku 2010 získala na jeho obnovu štátnu pomoc asi 5,8 milióna eur. Začiatok stavebných prác však do dnes zdržiaval zdĺhavý proces verejnej súťaže, keď Úrad pre verejne obstarávanie(ÚVO) musel rozhodovať o niekoľkých námietkach jedného z uchádzačov. O zákazku pri tom bojovalo až 13 firiem.
Situáciu okolo areálu utekáčskych sklární sledujú aj na ministerstve hospodárstva. Projekt revitalizácie hnedého parku v Utekáči sa aktuálne nachádza v štádiu výkonu verejného obstarávania. K dnešnému dňu verejné obstarávanie z dôvodu rôznych obštrukcií vedúcich k súdnym sporom nebolo ukončené. Z tohto dôvodu zatiaľ nebol vybraný ani realizátor stavebných prác," uviedol k projektu pre TASR hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Záujemcovia o investovanie v parku stále sú. Napríklad spoločnosť z Holandska chcela v obci vyrábať stavebné izolačné materiály na báze dreva a nerudných surovín, len s minimom chémie. V prvej etape by zamestnala okolo 150 ľudí. Iní podnikatelia majú záujem o výrobu v oblasti dreva i skla. Dedinčania by opätovnú prítomnosť zamestnávateľov len privítali.
Obec má dnes asi 1000 obyvateľov. Z ekonomicky činných je nezamestnaných takmer polovica. Ďalšie stovky ľudí sú však bez práce v neďalekej Kokave nad Rimavicou.
Zariadenia bývalej sklárne rozobrala pred štyrmi rokmi fyzická osoba, ktorá hnuteľný aj nehnuteľný majetok sklární kúpila od správcu konkurznej podstaty. Na likvidácii strojov a kovových častí objektov sa niekoľko mesiacov podieľali desiatky ľudí, najmä Rómov. Šrot potom vyviezli do Maďarska.
Zdroj: TASR Foto:pluska.sk