Vianočný kapor

 Bolo krátko pred Vianocami tesne po páde socializmu. Šla som domov preplnenou ulicou. Ľudia sa ponáhľali nakupovať, odvšadiaľ zneli koledy. Na rohu trhoviska v stánku predávali ryby. Predavačka v gumovej zástere mi vybrala šikovného kapríka a hodila ho na váhu. Mala som zaplatiť 101 korún.

Stovku som mala, ale korunu nie. Neostanem predsa dlžná! Dala som predavačke stokorunáčku i kapra v kapse, aby ho zatiaľ odložila nabok. Zájdem si vedľa do obchodu peniaze rozmeniť. Keď som sa o chvíľu vrátila, pri kadi s rybami stál už rad ľudí. Podala som predávajúcej dievčine korunu a ona mne kapra. Zástup za mnou sa nespokojne zavlnil. Chlap v čiernej koženej bunde sa oboril na predavačku: „Tak jeden dostane kapra za korunu a druhý ho draho zaplatí?! To sú čo za spôsoby? Budeme sa sťažovať!“

Zrejme si myslel, že tu prebieha nejaká dobročinná akcia. Snažila som sa vysvetliť mu, ako to s tou korunou skutočne je, ale vôbec ma nepočúval. A ostatní súhlasne nadávali na nespravodlivosť a rodinkárstvo.

Odišla som so svojím „kaprom za korunu“ domov. Mala som zo všetkého akési zmiešané pocity. Aj mi to pripadalo smiešne, aj trochu smutné. V duchu som si len povedala: Tá naša slovenská povaha!